Voda obsahuje rôzne látky, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na ľudské zdravie. Ide o stopové prvky, minerály, baktérie, vírusy a iné organické zlúčeniny. Jedine rozbor vody je spoľahlivý spôsob identifikácie týchto zložiek.

Existujú látky, ktoré vodu ovplyvňujú v chuti, vôni alebo vzhľade, a tak ich prítomnosť vieme rýchlo zistiť a následne odstrániť. Avšak nie všetky látky tieto vlastnosti ovplyvňujú. Aj voda z verejných vodovodov obsahuje povolené limity škodlivín, ktoré nie sú pre ľudský organizmus vhodné a bez rozboru vody sa to ani nedozvieme.

Najčastejšie nežiadúce látky

• Organicky viazaný chlór – má svoju pozitívnu (napr. zabraňuje prenosu vybraných chorôb) aj negatívnu stránku – patrí medzi bezprahové škodliviny, teda látky poškodzujúce zdravie v akýchkoľvek dávkach. Jedná sa o karcinogénne, mutagénne látky, ktoré sa do vody pridávajú pri dezinfekcii a v dôsledku chemizácie životného prostredia.
• Železo a mangán – látky, ktorých prítomnosť si všimnete najrýchlejšie, ovplyvňujú vlastnosti vody – sú bežnou súčasťou vody a v malých množstvách sú neškodné. Vo vyšších hodnotách spôsobujú zdravotné problémy obličiek a pečene – výsledkom je tvrdá voda, ktorá sa dá riešiť filtrom na odželeznenie.
• Dusičnany – hlavný zdroj zvýšeného obsahu dusičnanov je chemizácia poľnohospodárstva. Je štatisticky dokázaný zvýšený výskyt rakoviny žalúdka, hrubého čreva a močového mechúra – u dojčiat spôsobujú anoxiu.
• Sírany – vyššie hodnoty síranov sa väčšinou spájajú aj s hodnotami horčíka, má vplyv na tráviaci trakt a spôsobuje hnačku.
• Olovo a ortuť – škodliviny typu ťažkých kovov, ktoré by sa vo vode za žiadnych okolností nemali nachádzať – spôsobujú problémy so srdom, nervovým systémom či mozgom.

Rozbor vody je najspoľahlivejší spôsob zistenia prítomnosti škodlivých látok. Zdroj: freepik.com

Vo vode sa nachádza aj množstvo baktérií a vírusov, ktoré sa pravidelne kontrolujú slovenskými úradmi. Zákony vymedzujú tieto povolené hodnoty na základe ich bezpečnosti pre ľudské telo. Baktérie vo vode sa môžu odstrániť niekoľkými spôsobmi:

• od chemického (s použitím ozónu, chlóru alebo jeho zlúčenín),
• po fyzikálne (prostredníctvom UV lampy na vodu).