Na mape ich síce nenájdete, ale sú veľkou hrozbou ako pre nás, tak aj pre morský život. Oceánske skládky môžu prispieť aj k nechceným zmenám klímy na našej planéte. V tomto článku si spomenieme koľko ich máme, ako vznikajú a aký majú skutočný dopad na našu planétu.
Na Zemi sa nám, ako ľudskej rase, podarilo vytvoriť už 5 oceánskych skládok, ktoré sú rozmiestnené po celej planéte. Ich rozloha sa rovná veľkosti niekoľkých európskych štátov dohromady. Za všetky tie roky sme podľa odhadov odborníkov uviedli do obehu na globálnej úrovni cez 8,3 miliardy ton plastu.

Poloha 5 najväčších oceánskych skládok. Zdroj: www.newsroom.tomra.com
Ako vznikajú oceánske skládky?
Tieto hromady odpadu v oceánoch sa väčšinou skladajú z mikroplastov s veľkosťou menšou ako päť milimetrov, ktoré sú uväznené vo víroch oceánov. Takýmto spôsobom bolo vytvorených 5 najväčších plastových ostrovov na svete a ich miesta sa zhodujú s hlavnými oceánskymi vírmi: dva v Tichom oceáne, dva v Atlantickom oceáne a jeden v Indickom oceáne.
Prvý z týchto ostrovov bol objavený v Severnom Pacifiku už v roku 1997 americkým oceánografom Charlesom Moorom. Postupne boli objavené aj ostatné: v severnom Atlantiku v roku 2009, v Indickom oceáne v roku 2010, v Južnom Pacifiku v roku 2011 a posledný bol potvrdený v Južnom Atlantiku v roku 2017. Ostrovy sú známe aj v Stredozemnom mori a Karibiku, ale tie sú oveľa menšie a viac rozptýlené.
Negatívny vplyv plastových ostrovov na našu planétu
Plastový odpad má nespočetné množstvo negatívnych dopadov na naše životné prostredie. Jedným z nich je znečisťovanie morských ekosystémov tým, že zabíja viac ako milióny živočíchov ročne a to spôsobuje ohrozenie živobytia a prosperitu mnohých malých rybárskych komunít. V tomto zmysle výskumníci z University of Hawaii v roku 2018 zistili, že polyetylén, ktorý je jeden z najpoužívanejších jednorazových plastov, pri rozklade na slnku uvoľňuje skleníkové plyny, ako je etylén a metán.

Oceánska skládka v Severnom Pacifiku. Zdroj: www.10rivers1ocean.com
Ako pomôcť pri minimalizovaní zväčšovania oceánskych skládok?
Existuje mnoho neziskových či dobrovoľníckych organizácii, ktoré sa snažia tento problém odstrániť. No aj my, ako jednotlivci, vieme dopomôcť k tomu, aby sme raz mali znovu čistú planétu. Organizácia The Ocean CleanUp je tiež jednou z tých, ktorá sa o tomto probléme informovať a organizujú projekty na podporu riešenia tejto problematiky. Ich jedným riešením je projekt Interceptor, ktorý sme vám bližšie priblížili v samostatnom článku.
Najlepším spôsobom je samozrejme zníženie spotreby plastov, kedy sa budeme snažiť o opätovné používanie toho, čo sa dá a vždy budeme recyklovať podľa nariadení v našom meste.
Podporiť viete aj tým, že prispejete finančne organizáciám, ktoré sa odstraňovaním plastov z oceánov zaoberajú alebo aj obyčajným šírením povedomia o probléme vo vašom okolí. Pomôže samozrejme aj informovanie úradov o porušovaní pravidiel súvisiacich s nakladaním s plastovým odpadom.
Zaujímavosti:
Skládka v Južnom Atlantiku je najmenšia s rozlohou 0,7 km štvorcových. Plastový ostrov v Indickom oceáne sa spája s úmrtiami morských korytnačiek a vtákov.
Oceánska skládka v Severnom Pacifiku je svojou rozlohou najväčšia. Obsahuje až 1,8 bilióna plastov a váži cez 80 000 ton.
ZDROJE:
5 najväčších oceánskych skládok na svete
Oceánske skládky – čo sú a ako sa tvoria