Existuje nespočetné množstvo typov znečistenia našich vodných zdrojov. Na našom blogu sme spomínali už niekoľko z nich a ako ďalšie tu máme ropné škvrny. Tento problém bol najviac rozšírený v 60. rokoch 20. storočia, kedy sa zintenzívnil prieskum a ťažba ropy a začalo sa využívanie supertankerov, ktoré dokázali prepravovať viac ako 500 000 metrických tón ropy.
Ropné škvrny, v angličtine označované ako oil spill, sú škvrny tvorené uniknutou ropou na veľkej vodnej ploche. Najčastejšie sa tak stáva pri nehodách počas prepravy. Avšak veľké úniky ropy sú už zriedkavé kvôli prísnym nariadeniam, ktoré sa týkajú prepravy a ochrany životného prostredia.
Každoročne sú hlásené tisíce menších a niekoľko veľkých únikov ropy súvisiacich s vypúšťaním vrtov a operáciami tankerov, pričom celkové množstvo ropy vypustenej ročne do svetových oceánov presahuje jeden milión metrických ton.
Škody napáchané znečistením
Ropa na hladinách oceánov je škodlivá pre mnohé formy vodného života, pretože bráni dostatočnému množstvu slnečného žiarenia preniknúť na hladinu a tiež znižuje hladinu rozpusteného kyslíka vo vode.
Surová ropa poškodzuje izolačné a vodotesné vlastnosti peria a srsti, a preto môžu vtáky a morské cicavce s olejovým povlakom zomrieť na podchladenie. Okrem toho môže byť požitý toxický olej pre postihnuté zvieratá a poškodiť ich biotop.
Život rastlín môže byť tiež značné narušený. Slané močiare a mangrovníky sú dva najčastejšie pobrežné ekosystémy, ktoré trpia únikmi ropy.
Jedným z najviac postihnutých odvetví ropnými škvrnami je rybolov. Po veľkých ropných škvrnách často nasleduje okamžité pozastavenie komerčného rybolovu s cieľom minimalizovať možné poškodenie plavidiel a zariadení, ale tiež zabrániť predaju rýb alebo mäkkýšov, ktoré môžu byť kontaminované.
Metódy odstraňovania
Až jedna tretina všetkej ropy pochádza z vrtov, ktoré sa nachádzajú na mori. A hoci väčšina vrtov zostáva bez poškodení, zriedka sa s nimi predsa len niečo stane. V prípade poškodenia vrtu alebo okolitej konštrukcie sa ropa dostáva do oceánu.
Existuje viacero spôsobov na odstraňovanie únikov ropy, my si uvedieme 3 najčastejšie metódy:
1. Ropné výložníky
Výložniky sa najčastejšie využívajú pri poškodení ropných vrtov, ktoré sa nachádzajú na mori. Skladajú sa z 3 častí:
- voľná časť, ktorá zachytáva ropu a udržuje ju nad hladinou,
- tzv. sukňa, ktorá sa nachádza pod ramenami výložníka a súčasne pod hladinou vody a jej úlohou je zabrániť rope, aby nezačala unikať,
- reťaz či kábel, ktorý všetky ramená spája a udržuje ich tak pokope.
Nedajú sa však použiť všade. Táto metóda je najefektívnejšia, ak sa ropa nachádza na jednom mieste. Ak sa začne rozlievať a pokrývať väčšiu vodnú plochu, tým viac je tento spôsob odstraňovania menej efektívny.
Ilustračný obrázok ropných výložníkov. Zdroj: Canatec.com
2. Sorbenty
Poznáme 2 typy sorbentov:
- Absorbenty – takýto materiál uniknutú ropu do seba nasiakne,
- Adsorbenty – tento materiál ropu nenasiakne do seba, ale vytvorí z uniknutej ropy vlastnú vrstvu na svojom povrchu
Typickými prírodnými sorbentmi sú slama, kukuričné klasy alebo rašelina. Ich výhodou je, že sú organické. No na druhej strane dokážu pohltiť len 3- až 15-násobok svojej hmotnosti.
Efektívnejšie sú však synteticky vytvorené materiály. Ich výhodou nie je len vyššia sacia schopnosť (kedy môžu nasať 70-násobok až 90-násobok svojej hmotnosti), ale aj ich opakované použitie. Takéto špongie sa dajú niekoľkokrát vyžmýkať a využiť viackrát.
Najväčšou nevýhodou je ich náročnejšie vyťahovanie z vody. Pod ťarchou vlastnej váhy sa môže sorbent potopiť do vody a ohroziť tak morské živočíchy.
Ilustračný obrázok absorbentu. Zdroj: Denios.sk
3. Kontrolované pálenie
Táto metóda je najznámejšia z roku 2010, kedy sa využila pri odstraňovaní uniknutej ropy na vrtnej plošine Deepwater Horizon. Je omnoho účinnejšia ako predošle metódy, pretože dokáže odstrániť až 98% uniknutej ropy.
Tento spôsob je veľmi jednoduchý. Ropa sa len zapáli a takéto požiare sú sprevádzané prísnou kontrolou, takže sú bezpečné.
Ilustračný obrázok metódy kontrolovaného pálenia. Zdroj: Hydrotech-group.com
Avšak všetky spôsoby majú aj svoje nevýhody a kontrolované pálenie ich má tiež. Najväčšou nevýhodou je, že sa nedá využiť pri každej havárií. Vrstva ropy na vodnej ploche musí mať hrúbku aspoň 3 mm, aby sa dala zapáliť. Pri tenších vrstvách je to omnoho náročnejšie alebo až nemožné.
ZDROJE:
Ako sa čistia ropné škvrny na mori?
