Voda je základným prvkom života, ktorý každý deň zohráva kľúčovú úlohu vo fungovaní našej planéty a ľudí. Napriek jej obyčajnosti si tak často neuvedomujeme, aké fascinujúce a zaujímavé vlastnosti voda ponúka. V tomto článku sa pozrieme na 5 zaujímavostí o vode, ktoré vás prekvapia a možno donútia hlbšie sa zamyslieť nad touto nesmierne dôležitou a jedinečnou látkou.
1. Všetkého veľa škodí, aj vody
Mysleli ste si, že keď vypijete akékoľvek množstvo vody, tak sa vám nič nestane? Tak ako pri iných potravinách, aj s veľkým množstvom vody viete ohroziť svoj život.
„Nadmerný príjem tekutín vedie k hyponatrémii tzv. otravy vodou, spôsobenej nedostatkom sodíka. To vedie k zriedeniu krvnej plazmy a obličky nemôžu dostatočne rýchlo vylučovať vodu.“ spomenula pani MUDr. Natália Vaňová v článku pre webový portál Nemocnice AGEL v Košiciach.
Dehydratácia je tiež veľmi nebezpečná pre naše telo a môže ohroziť život. Zdroj: freepik.com
2. Zvuk je vo vode rýchlejší ako vo vzduchu
Podľa definície je zvuk mechanické vlnenie prostredia (napríklad vzduchu), ktoré je schopné vyvolať sluchový vnem. Človek dokáže vnímať frekvencie zvuku od 16 Hz až 20 000 Hz (kmitov za sekundu).
Pri plynoch rýchlosť zvuku závisí od štruktúry danej látky a jej teploty. Molekuly teplého plynu kmitajú rýchlejšie než molekuly chladného plynu. Tým sa zvyšuje aj riziko ich vzájomných kolízií – a teda aj vzájomného prepojenia. Čím intenzívnejšie je prepojenie molekúl v danom prostredí, tým rýchlejšie sa v ňom šíri zvuk.
Vo vode je naopak rýchlosť zvuku závislá od jej schopnosti odolávať stlačeniu a na hustote kvapaliny. V pevných látkach – stavebných materiáloch alebo kovoch – sa tiež zvuk prenáša lepšie ako v plynoch. Poznáme 2 typy vlnenia (pozdĺžne a priečne). V prípade vody a plynu sa zvuk prenáša len pozdĺžnym vlnením, avšak v tuhých látkach sa zvuk dokáže prenášať oboma typmi vlnenia, čo je v tomto prípade jeho výhodou.
Vo vzduchu sa zvuk pohybuje približne 330 m/s. Vo vode to je okolo 1480 m/s a v pevných látkach podľa ich typu na rozmedzí 1200 – 6000 m/s.
3. Voda v rastlinách ignoruje gravitáciu
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa voda, ktorou polejete vaše izbové rastliny dostane do listov či kvetov? Voda vďaka svojej špeciálnej vlastnosti tzv. lepkavosti, sa dokáže presunúť z koreňov až do listov rastlín.
Molekuly vody sa vo vnútri pohybujú po tenkých slamkách nazývaných aj xylém ta, že sa navzájom držia a sú prilepené na stenách stonky. Sú ťahané nahor, keď sa voda vyparuje z listov na ich povrch.
Počas teplých dní je najlepšie polievať rastliny skoro ráno alebo neskôr večer. Zdroj: freepik.com
4. Teplota varu vody sa líši podľa nadmorskej výšky
Na Mount Evereste si vodu uvaríte rýchlejšie ako doma. Túto skutočnosť ovplyvňuje atmosférický tlak, ktorý sa nadmorskou výškou mení. Vo vysokých miestach, napríklad na najvyššom vrchu sveta, voda zovrie už pri 68°C. Na hladine mora to je 100°C, no v hĺbke oceánu, kde je veľmi vysoký tlak, voda zovrie až pri 400°C.
5. V ľudskom tele sa voda nachádza aj v kostiach či zuboch
Viac ako 70 % z hmotnosti človeka tvorí voda. Tá sa nachádza nielen v krvi, ale aj vo všetkých našich orgánoch. Výnimkou nie sú ani kosti, pri ktorých to je takmer 15 % a zuby, ktoré sú až z 10 % tvorené vodou.
ZDROJE:
